voňavky vs. organická vôňa tvojho tela pri intímnom stretnutí

Niekedy ku mne prídeš a voniaš nádherne.

Drahá voňavka. Čisté tričko.
Prvé nadýchnutie a hovorím si: hmm, pekný muž.

A potom sa priblížim.

Ku krku. K vlasom. Ku koži, ktorá sa už trochu zohriala.
A spod parfumu začne pomaly presakovať niečo, čo nekúpiš vo flakóne.

Ty.

A priznám sa, tam začínam byť zvedavá.

Pretože parfum si si vybral ty.
Ale tú druhú vôňu si prinieslo tvoje telo bez opýtania.

Možno mi bude voňať.
Možno nie.
Možno sa budem chcieť nadýchnuť ešte raz.

Tak čím vlastne chceš voňať, keď prídeš ku mne naozaj blízko?
Voňavkou, ktorú si si vybral... alebo sebou?